EN SK

 Novinky   O Asociácii PPP   O PPP   Kalendár podujatí   Odkazy   PPP Newsletter   Brožúry o PPP   Kontakt   Mapa stránok 
 Členské informácie   Projekty    Dokumenty   Pracovné skupiny   Databáza kontaktov   Prezentácie   Služby členom   Zmena hesla 

O PPP

PPP alebo Public Private Partnership (verejno-súkromné partnerstvo) je pojem pre projekty spolupráce verejného sektora so súkromným, ktoré sú založené s cieľom efektívne zabezpečiť kvalitnú verejnú infraštruktúru a verejné služby.

Európska komisia definuje projekty PPP ako formu spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom s cieľom financovania výstavby, rekonštrukcie, prevádzky a údržby infraštruktúry a poskytovania verejných služieb pomocou tejto infraštruktúry. Zároveň však musia byť splnené nasledovné podmienky, aby sa projekt mohol považovať za PPP:

1) súkromný partner zabezpečuje výstavbu/rekonštrukciu a prevádzku diela a ako protihodnotu poskytuje služby spojené s dielom za platby buď od používateľov (napr. mýto, vstupenky) alebo od verejného partnera (tzv. platby za dostupnosť)

2) verejný a súkromný partner si rozdelia riziká výstavby a prevádzky projektu podľa toho, ktorý z nich vie to-ktoré riziko lepšie znášať (môže ísť napr. o stavebné riziko alebo riziko dopytu)

3) musí ísť o dlhodobé vzťahy, typicky aj 20 až 40 rokov (v SR legislatíva obmedzuje dĺžku tzv. koncesie na 30 rokov)

Európska komisia ďalej rozlišuje aj medzi tzv. inštitucionálnymi PPP (napr. spoločný podnik) a zmluvnými PPP.

Vo všeobecnosti PPP projekty charakterizuje hlavne:

  • Trvanie spolupráce - relatívne dlhodobá spolupráca verejnoprávneho a súkromného partnera pri rôznych fázach projektu (plánovanie, výstavba, prevádzka a pod.)

  • Spôsob financovania projektu – čiastočne alebo celkovo financuje súkromný partner, niekedy aj rozdelením zdrojov financovania medzi súkromným a verejnoprávnym subjektom

  • Úloha prevádzkovateľa – prevádzkovateľ má dôležitú úlohu v procese a zúčastňuje sa viacerých fáz projektu (plánovanie, návrh, vyhotovenie, prevádzka, financovanie a pod.)

  • Úloha verejnoprávneho partnera – sústredí sa hlavne na definovanie cieľov a účelu projektu (potreba občanov, verejnoprávny záujem, kvalita poskytovaných služieb, cena) a dohliada nad dodržiavaním spĺňania stanovených cieľov a účelu

  • Rozdelenie rizík – riziká spojené s vyhotovením a prevádzkou PPP projektu sú rozdelené medzi verejnoprávneho a súkromného partnera. Súkromný partner väčšinou preberá na seba riziká, ktoré by pri klasickej forme verejného obstarávania niesol štát. Rozdelenie rizík sa určuje individuálne pri každom projekte podľa možnosti súkromného a verejnoprávneho partnera kontrolovať a vyrovnať sa s daným rizikom najefektívnejšie.


Výrazný rozdiel metódy PPP voči klasickej zákazke je, že pri PPP sa obstaráva niekoľko fáz projektu naraz (napr. spracovanie projektu, výstavba, financovanie, prevádzka a údržba). Práve v tom spočíva aj možnosť zefektívniť a zlacniť projekt, nakoľko súkromný partner je motivovaný použiť čo najkvalitnejšie materiály a postupy pri výstavbe či rekonštrukcii, nakoľko je následne zodpovedný aj za dlhoročnú údržbu a prevádzku. Zároveň je kľúčové, aby sa súkromný partner na projekte podieľal úplne alebo čiastočne aj finančne, nakoľko práve tieto financie riskuje v prípade nedodržania kontraktu.

PPP je na Slovensku od 1. 1. 2010 (novelizácia zákona o verejnom obstarávaní) možné realizovať prostredníctvom koncesnej zmluvy. Zákon o verejnom obstarávaní špeciálne upravuje koncesiu na stavebné práce a koncesiu na služby. Pri veľkých projektoch sa využíva vytvorenie tzv. spoločnosti pre zvláštne účely (special purpose vehicle), kde sa v konzorciu stretne viacero firiem zapojených do projektu (napr. stavebná firma, banka, správcovská spoločnosť, prípadne aj verejný partner).

V praxi realizácia formou PPP obvykle znamená, že určitú verejnú investíciu alebo verejnú službu nebuduje, neprevádzkuje a neposkytuje priamo verejný sektor (štát, región či obec), ale súkromný sektor (neštátna firma alebo skupina firiem). Súkromný partner financuje výstavbu a prevádzkuje dielo a ako protihodnota je mu umožnené poskytovať služby spojené s týmto dielom za platby od jeho používateľov alebo od verejného partnera. Verejný sektor tak vystupuje v PPP projektoch predovšetkým ako manažér a kontrolór súkromných dodávateľov. PPP projekty podliehajú režimu zákona o verejnom obstarávaní.

V skutočnosti je princíp spolupráce verejného a súkromného sektora dávno známy – už v 19. storočí boli formou koncesných zmlúv realizované mnohé infraštruktúrne projekty ako napr. Suezský kanál, či dokonca Eiffelova veža. V Rakúsko-Uhorsku sa touto formou budovali a prevádzkovali lokálne železnice. V súčasnosti koncept PPP na Slovensku bežne prebieha v oblastiach ako napríklad vodné a odpadové hospodárstvo či technické služby, i keď nie vždy sa tieto projekty pomenúvajú ako PPP.

PPP je vo svete štandardným spôsobom zabezpečenia verejnej infraštruktúry a verejných služieb pre občanov. Zapájanie súkromného sektora do poskytovania verejných služieb sa začalo programovo využívať koncom osemdesiatych rokov 20. storočia. PPP sa pôvodne rozvinuli hlavne vo Veľkej Británii a postupne sa rozšírili do krajín ako Austrália, Francúzsko, Írsko, Japonsko, Kanada, Nemecko, Španielsko, Portugalsko a neskôr aj do susedných krajín Slovenska ako Česká republika a Maďarsko, či do oblastí ako Južná Afrika a Čile.

Európska komisia podporuje realizáciu PPP projektov a spracovala viacero dokumentov, ktoré popisujú skúsenosti a princípy fungovania PPP. S projektmi PPP sa počítalo aj pri tvorbe legislatívy EÚ v oblasti verejného obstarávania. PPP podporujú aj inštitúcie ako EIB, EBRD, OECD alebo Svetová banka.

Priebeh PPP projektu



Typický priebeh PPP projektu vyzerá nasledovne:

  • Identifikácia príležitosti

  • Štúdia uskutočniteľnosti

  • Príprava výberového konania

  • Výber súkromného partnera

  • Uzatvorenie zmlúv

  • Realizácia projektu

  • Monitoring výkonnosti

  • Ukončenie projektu

V prvom rade je potrebné identifikovať príležitosť realizácie projektu formou PPP. Väčšina krajín začína s PPP v oblasti dopravy, pričom sa táto metóda postupne využíva aj v „mäkkších“ oblastiach ako napr. sociálna starostlivosť, školstvo či zdravotníctvo. Následne je potrebné prostredníctvom tzv. štúdie uskutočniteľnosti zistiť, či je realizácia formou PPP výhodnejšia ako realizácia klasickou zákazkou. Štúdiu uskutočniteľnosti by mal pripraviť skúsený poradca, ktorý dokáže aj pomocou teoretických výpočtových modelov analyzovať výhodnosť realizovania projektu formou PPP v porovnaní s klasickým spôsobom realizácie projektu a zároveň navrhne najefektívnejší spôsob realizácie PPP projektu. Ak sa ukáže PPP ako efektívnejšie riešenie, môže sa začať výberové konanie na súkromného partnera, s ktorým sa uzavrie zmluva. Príprava kvalitnej zmluvy je kľúčová pre úspech PPP projektu. Na strane verejného zadávateľa musí existovať projektový líder, ktorý vývoj projektu monitoruje a je komunikačným partnerom pre súkromného partnera. Počas realizácie projektu je potrebný pravidelný monitoring projektu zo strany verejného zadávateľa. Po ukončení projektu po vopred dohodnutej dobe infraštruktúra prechádza do rúk verejného partnera, ktorý sa môže rozhodnúť, či projekt chce opäť výberovým konaním poskytnúť súkromnej firme napr. len za účelom prevádzky a údržby alebo či bude tieto služby poskytovať vo vlastnej réžii.

Dôvody využitia PPP



Pre využitie PPP projektov sú vhodné hlavne tie projekty, pri ktorých je možné budúce cash-flow naplniť inými než vlastnými zdrojmi financovania (napr. mýto, predaj vstupeniek a pod.). Pri správnom využití metódy PPP sa dajú dosiahnuť výrazné prínosy.

Hlavné dôvody využitia PPP projektov sú:

  • Zabezpečenie kvalitných verejných služieb a infraštruktúry, pričom štát neprichádza o kontrolu

  • Rozpočtové obmedzenia – PPP umožňuje využiť výstavbu zo súkromných zdrojov

  • Efektívnejšia realizácia – súkromný investor je zároveň prevádzkovateľom a má preto zvýšenú motiváciu postupovať pri výstavbe kvalitne, keďže bude neskôr postihnutý v prípade prevádzkových problémov

  • Pri projektoch realizovaných tradičným spôsobom dochádza častejšie k časovému sklzu a prekročeniu plánovaného rozpočtu ako pri projektoch realizovaných formou PPP (súkromný investor sa väčšinou zaväzuje k pokute v prípade omeškania a musí sám uhradiť prekročenie rozpočtu)

  • Efektívnejšie rozdelenie rizík

  • Umožnenie potrebných investícií už dnes

  • Využitie know-how pracovných postupov súkromného sektora pri realizácii PPP projektov

  • Možnosť zabezpečiť spolufinancovanie z fondov Európskej únie


Oblasti vhodné pre PPP projekty



Skúsenosti zo zahraničia poukazujú na vhodné oblasti uplatnenia projektov PPP:

  • Administratíva - výstavba/prevádzka budov a sídiel verejnej správy, facility management

  • Developerské projekty - mestská výstavba a rekonštrukcia, brownfield

  • Doprava - cestná, železničná, mestská, svetelné značenie, prevádzka autobusovej / železničnej stanice / letiska, parkoviská

  • Informačné technológie - projekty informatizácie (eGovernment, eHealth)

  • Obrana - trenažéry, technika, obnova vojenských areálov

  • Školstvo - školy, školské jedálne, internáty, vzdelávacie projekty

  • Športové a kultúrne zariadenia - multifunkčné športové areály, cyklotrasy, detské ihriská, kultúrne zariadenia, knižnice, múzeá

  • Priemysel - priemyselné parky, zásobníky ropy

  • Technické služby - verejné osvetlenie, údržba komunikácií, odvoz a likvidácia odpadu, údržba verejnej zelene, výroba a distribúcia pitnej vody, čistiarne odpadových vôd, kanalizácia

  • Ubytovacie projekty - domovy pre seniorov, detské domovy, sociálne bývanie

  • Spravodlivosť - väznice, súdne areály

  • Zdravotníctvo - nemocnice, zdravotnícke strediská

Zapájanie súkromného sektora do poskytovania verejných služieb sa začalo programovo využívať koncom osemdesiatych rokov 20. storočia hlavne vo Veľkej Británii a postupne sa rozšírilo do mnohých krajín a kútov sveta. PPP je značne rozšírené v oblasti dopravy (napr. cestná infraštruktúra, letiská, prístavy, mestská hromadná doprava a pod.). Na Slovensku sa v súvislosti s PPP v doprave hovorí aj o oprave a údržbe ciest 2. a 3. triedy. Populárnymi sú aj projekty na výstavbu/rekonštrukciu rôznych úradov, škôl, nemocníc, policajných alebo hasičských staníc, regeneračné projekty (tzv. brownfieldy) ako aj projekty v oblasti životného prostredia (odpadové hospodárstvo, energetická efektívnosť a pod.), vedecko-technologické parky, kultúrne zariadenia či športové areály, ale aj doplnkové služby ako napr. parkoviská. V Maďarsku sa budujú formou PPP aj väznice či internáty. Aby sa dosiahli čo najväčšie úspory, PPP projekty sa zvyknú realizovať vo viacerých obciach alebo mestách. Napríklad v Grécku sa formou PPP pripravuje výstavba 13 policajných staníc, ďalší projekt sa týka výstavby 27 škôl. Takto je projekt zaujímavejší aj pre súkromného investora, ktorý dokáže vďaka kvantite výrazne znížiť náklady na výstavbu i prevádzku zariadení.

PPP verzus klasický spôsob verejného obstarávania



Spoločnosti typicky zabezpečujú svoje potreby prostredníctvom verejného obstarávania. Existuje viacero spôsobov financovania projektov verejných služieb a verejnej infraštruktúry, pričom PPP je jedným z nich. Pri posudzovaní výberu spôsobu by mali byť zvážené výhody a nevýhody a zároveň riziká z neho vyplývajúce. Jedná sa predovšetkým o tieto spôsoby (prípadne ich kombinácie):

  • Rozpočtové financovanie

  • Nájom/ Leasing - súkromný partner obstará službu a za poplatok ju prenajme verejnoprávnemu subjektu

  • Dotácia – z VÚC, štátu, EÚ

  • Úver

  • Emisia dlhopisov

  • PPP - partnerstvo verejného a súkromného sektora

  • atď.

PPP – silné a slabé stránky:

Silné stránky

  • Rozloženie investičných nákladov v čase (nie je potrebné disponovať rozpočtovými prostriedkami na pokrytie investičných nákladov v úvode projektu)

  • Výrazné výkonnostné pohnútky motivujúce k dodržaniu definovanej kvality služieb

  • Hlavné riziká spojené s výstavbou a prevádzkou projektu sú prevedené na súkromného partnera

  • Orientácia na hodnotu za peniaze v priebehu celého životného cyklu projektu

  • Zabezpečenie výstavby a prevádzky projektu jedným súkromným partnerom prináša úspory

  • Vyššia predvídateľnosť nákladov a časovej realizácie

Slabé stránky

  • Nižšia miera flexibility v priebehu projektu (vo vzťahu k požadovaným výstupom projektu) a riadenie dlhodobého kontraktu

  • Vyššie náklady spojené s prípravou projektu a procesom výberu súkromného partnera (na strane verejného i súkromného sektoru)

  • Projekt je drahší o náklady financovania súkromného partnera

  • Dĺžka prípravy projektu a výberu súkromného partnera

Tradičná verejná zákazka – silné a slabé stránky:

Silné stránky

  • Nižšia administratívna náročnosť prípravy projektu

  • Nižšia časová náročnosť prípravy a realizácie projektu

Slabé stránky

  • Často dochádza k predĺženiu doby výstavby voči plánu a prekročeniu rozpočtovaných nákladov na výstavbu a prevádzku

  • Nutnosť organizácie výberového konania na dodávateľa v prípade významnej obnovy/rekonštrukcie v priebehu doby životnosti investície

  • Všetky riziká spojené s prevádzkou sú na strane verejného sektora

  • Potreba disponovať rozpočtovými prostriedkami pre pokrytie investičných nákladov v úvode projektu

späť hore ^

Členovia Asociácie PPP